}
,

 




 

Tento rok je mimoriadne horúco už od mája v mesiaci jún boli prekonané takmer všetky teplotné rekordy počas celého mesiaca v roku a leto je takisto mimoriadne horúce neustále je nad 30 stupňov nad nulou, každý druhý deň je plus35 stupňov nad nulou.
a máme čo robiť, aby sme to uniesli bez ujmy na zdraví,
sme v miernom pásme Európy a nie sme stavaní na takéto horúčavy,
ako sú stavané černo?šské kmene, negri alebo arabské kmene žijúce v rozpálených  pú??šťach a pod.
Naše organizmy majú čo robiť
aby sa prispôsobili k týmto horúčavám a "srdciari" dostávajú zabrať,
 je viac aj úžehov, úpalov, prehriatych organizmov, ktoré potrebujú už lekársku pomoc,
 ja ju zatiaľ nepotrebujem a vyplýva to z toho, ?že nechodím a vyvíjam minimum energie zo
seba von, nemám zaťažovaný organizmus a tak sa neprehrieva vonkoncom, vďaka Bohu zato, preto ešte žijem, to potenie mi z tela vyháňa von všetky negatívne toxíny a iné ?škodliviny,
ktoré zvonka na človeka útočia v podobe choroboplodných mikróbov  a bacilov.
A chvála Bohu, eš?te sa ma drž?í zdravý rozum,


ktorý viac ako pol roka  intenzívne budím čítaním, modlením, tvorením webov a
rozmý?šľaním o poprež?ívanom v svojom  živote, duchovných hodnotách a rôznych prírodnych  javoch,
aj to ma drž?í pri ž?ivote a snažím sa vydržať čo najdlhšie a najviac bolestí,
ktoré ma mordujú denne.
Po mesiaci totálneho sebazapierania vydržím 3 minúty
krutých neznesiteľných bolestí, to  je pre mňa najväčší výkon
tupé bolesti miernejšie tie mám stále, tie unesiem už bez stonania,
iba tie uktrutne bodavé a sekavé,
klavé sú neznesiteľné a bez jediného lieku,
ktorý mi ich dokáž?e utlmiť už nedokážem ani žiť,
iba ?šumivý panadol ultra mi tú krutú bolesť dokáže utlmiť
?žiadny iný od bolesti čo mi podávali v nemocniciach nezaberá a nepomáha,
ani panadol ultra tabletky nie, ten mi len za?ťaží žalúdok a je mi na zvracanie potom,
 len ten š?umivý mi pomáha už piaty rok,
počas týchto rokov som si spomenula na veľké
mno?žstvo ľudí s ktorými som prišla do styku
v?šetkých kategórií, teda pováh a charakterov
a dospela som k názoru.....viď foto dolu......

Nemám čo ľutovať?!

To je z vlastných skúseností  od detstva,
dievčenstva po starobu
v  osobnom styku so stovkami
ľudí Československa.

Dolu sú fotky z chvíľ
na ktoré rada spomínam

 

Anička Záhradníčková

ďakujem  ti za animované obrázky,

vytvorené a darované mi  v súťaži

miest a obcí roku 2009, 2010.

,

Motokros v Lučenci z roku 1999

kde som robila traťovú komisárku

spolu s ďalšími CB rádioamatérmi

pri zabezpečovaní  rýchlej pomoci

pretekárom pri pádoch na trati.

Toto bola úžasná akcia z podnetu Milana 42,
vydavateľa českých  CB novín,
 ktoré som na  Slovensku distribuovala.

Písali do nich svoje príspevky aj Slováci
a tak to boli československé CB noviny.

Súťaž kroník Slovenska rok 2000

 

 

 

 

Koza pionierka!

animovanú kozu, ktorá už má  na rohoch  uviazanú pioniersku šatku tak, ako som ju v detstve ja uviazala a ako s ňou koza pobehovala cez dedinu z čoho bolo plno smiechu vtedy- vytvorila  Magdalénka Janková,potešila ma tak,ako aj Jindřiška Haftová dvomi poskakujúcimi kozičkami,pretože koza tetky Kozy pri uväzovaní šatky na rohy poskakovala, ako urobila Jindřiška a potom  s tou šatkou na rohoch ma chcela poklať, rozbehla sa proti mne ,to bola veľmi veselá chvíľa suseda Božiková sa až za brucho chytala od smiechu vtedy.ja som jkozičku ukľudnila išla som odtrhnúť ďatelinu, aby si pomaškrtila a nehnevala sa na mňa za ten žart. Obom mojim dobrým dobrým  srdiečkam, ktoré ma potešili: Jindřiške i  Magdalénke zo srdca ďakujem!

ĎAKUJEM VÁM!

 veselé spomienky  a prečo sa tak rehníme, lebo som spomínala,
ako som moju pioniersku šatku uviazala na rohy kozy, tetky "Kozy", tak tetku prezývali v dedine,

mala totiž čepiec na hlave.
ktorý vyzeral akoby mala na hlave rohy,
ako má rohy jej koza.
Tak z toho vznikla jej prezývka "Koza",
že je  s čepcom na hlave rohatá , ako jej koza.

Bola som zato patrične potrestaná, mama ma zbila, lebo mi musela kúpiť druhú šatku na príkaz učiteľky, lebo všetky decká museli byť pioniermi a mať šatky a v škole bolo plno dohovárania, že som zneuctila symbol komunistickej mládeže, pioniersku šatku a to je veľmi zlé, že robím problémy škole svojou neúctou k symbolom komunizmu a to je tretstné, keby som bola staršia, tak by ma dali na prevýchovu do  nápravného ústavu, to mi oznámili a pritom tá koza bola poriadne smiešna, ako s tou šatkou na rohoch išla klať druhú kozu čo sa pásla mierumilovne na tráve za domom Božikových...  na schôdzky som ale niokdy nechodila, to schvaľovala aj moja mater, lebo som musela doma robiť a nie sa flákať na kadejakých boľševíckych hovadinách, tak hovorila a tým to už bolo vybavené. No veď aj pán a pani učiteľka sa nasmiali na koze s pionierskou šatkou, to mi povedala teta Michalová, lebo o tom hovorili na riodičovskom združení a všetkým bolo z toho veselo, smiali sa  spolu s učiteľmi.

Moc ďakujem  netovej kamarátke Jindřiške Haftovej za  vydarenú animáciu kozičiek rohatých s pionierskou šatkou.

Pioniersku šatku som dala koze tetky "Kozy" na rohy na protest, lebo som odmietala chodiť na akékoľvek schôdzky pionierov, nech tam lozia decká komunistov a nie ja decko politického väzňa, ktorého  páni komunisti zavreli na dvadsať rokov do Jachymova potom čo mu trest smrti pán prezident Antonín  Zápotocký odpustil, lebo otec nebol študovaný ,ale iba robotník ,tak to mu zachránilo život, že nebol žiadny titulovaný vzdelanec.
a  len vďaka ním som bez  úplnej rodiny,polosirota o tom mi stará mama rozprávala a  mama  takmer denne nadávala na komunistov, lebo sme mali  peniaze na začiatku. keď otca zavreli ledva  na holé prežitie.

to dolu bolo v zložke ,niekto mi to poslal e-mailom.

 

môj najmilší kút zeme z domoviny Slovenska  je v Inoveckom pohorí a to vrch Panska Javorina 943.m/n.m.

a tak som si zaspomínala na veľa ľudí s ktorými som prišla do styku a ktorí sa ocitli v mojej púti životom a niektorí zanechali v mojej duši aj  hlbšie stopy mám veľkú  slabinu nepamätám si mená a priezviská  mnohých ľudí, no zostala mi  po nich v srdci príjemná atmosféra, ktorú som hlbšie vnímala. Na súťaži kroník pán, ktorý pracoval v muzejníctve a ktorý mal na starosti súťaž kroník bol jednoznačne veľmi citlivý a dobrý človek a pán šéfredaktor Obecných novín, pán Obuch  mi takisto zostal v pamäti hlbšie priezvisko som mala zapísané v notese po predstavení sa som si ho hneď zapísala, ten si ho pamätá. prosto dobrí ľudia existovali a aj existujú.
a na tých teraz spomínam a ako bolo fajn na Petrově boudě v Krkonošiach, iba vydavateľa CB novín  Milana 42 z Hradca Králového si dobre pamätám a dúfam, že sa ešte stretneme na druhom svete, no atmosféra v Krkonošskej chate mi zostala v srdci tak, ako zo staroslovanského sídla  Kostolca.

 S cébečkármi bolo aj veselo. nezabudnuteľné chvíle a  ľudia sú v mojom srdci zapísaní, ako aj vysielanie na staroslovanskom sídle Kostolec pri obci Ducové, kde prišli cébečkári z Trnavy a okolia, aj ducovská mládež prišla, veselé a príjemné spomienky.
Mala som šťastie na dobrých ľudí, ktorých som stretla,
no mrzí ma, že si ťažko pamätám mená s priezviskami,
veľa ich bolo aj počas svadieb, keď  som robievala 13. rokov starejšiu. to množstvo s mi nedalo nijako  zapamätať a denníky som si nepísala!

 

Vysielanie počas najkratšej noci "Letného slnovratu".

 

Čakanie na milosť!

Čakanie na milosť pani smrti!

si  vyprosujem len rýchlu a už bezbolestnú  smrť!.